Feiglerova kotolňa: Záchrana pamiatky v priamom prenose

Autor: Ivan Bútora | 14.12.2007 o 11:00 | Karma článku: 12,41 | Prečítané:  6053x

V Bratislave hanebne mizne cenná industriálna architektúra. Nedávno Danubius Electric, teraz budova pekárne na Račianskej ulici a takmer všetky objekty areálu Kablo. Nerád by som opakoval to, o čom akurát výborne napísala Zora Pauliniová. Chcel by som však poukázať na niektoré konkrétne okolnosti týkajúce sa zlyhania pamiatkovej ochrany v prípade Kablovky a zároveň apelovať na záchranu budovy Feiglerovej kotolne pre budúce využitie v rámci novej zóny Chalupkova. Táto záchrana je stále možná, a ak tí, čo majú konať, aj konať budú, zatiaľ nevyhlásená pamiatka má reálnu šancu na prežitie.

Čo sa stalo?

Kúpnou zmluvou z 18.6.2006 nadobudol vlastník Twin City, a.s., pozemky areálu Kablo. Za normálnych okolností by už k tomuto termínu bol areál zmapovaný z hľadiska pamiatkovej ochrany. Investor by vedel, ktoré objekty sú zapísané v registri kultúrnych pamiatok, nemohol by preto rátať s ich budúcou asanáciou, ale naopak, s ich reštauráciou a využitím za novým účelom. Takto mohla napr. hlavná výrobná hala Kablovky, nedávno vyhodená do vzduchu, poskytovať atraktívne obchodné priestory.

Samotný investor HB Reavis Group už od začiatku nemal žiadny záujem o prácu s industriálnym dedičstvom, bola by totiž na rozdiel od demolácie o niečo náročnejšia a nákladnejšia - vyžaduje si vzťah aj k iným hodnotám územia ako jeho využitiu za účelom maximálneho možného finančného zisku. Ako istý kontrast možno považovať konanie investorov v južnej časti zóny Chalupkova, kde urbanistická štúdia ráta s využitím Jurkovičovej teplárne ako kultúrno-spoločenského centra.

Od februára 2007 prebiehali na stavebnom úrade mestskej časti Bratislava - Staré mesto konania o povolení na odstránenie stavieb areálu Kablo. Začiatkom júna získal investor povolenie na asanáciu všetkým objektov s výnimkou parcelného čísla 9095/7. Zarážajúce je, že napriek prieskumu v teréne a napriek objektívne známym pamiatkovým hodnotám územia vydal Krajský pamiatkový úrad kladné záväzné stanoviská k demolácii jednotlivých budov. Za takejto situácie stavebný úrad nemohol robiť nič iné ako vlastníkovi vydať povolenie. Tí, ktorým starostlivosť o pamiatky vyplýva priamo zo zákona, tí, ktorí majú na takúto prácu kompetencie a sú za ňu finančne ohodnotení, nielenže načas nekonali, ale konali v prospech straty pamiatok. Podobné stanoviská zaujal KPÚ v prípade spomínanej Danubius Electric a mlynu a pekárne Jedľa.

Pamiatkari nespia len v Bratislave. V marci 2006 krajskí pamiatkari v Nitre nedoručili načas svoje stanovisko tamojšiemu stavebnému úradu. Ten svojvoľne konal aj bez stanoviska, čo malo za následok zbúranie väčšiny z hodnotného komplexu mlynov v centre mesta. Napísal som vtedy, že príležitostí na ostražitosť bude na Slovensku ešte dosť. A naozaj, opäť sa to opakuje - kým sa stihneme spamätať, povolenia sú vydané, budovy zbúrané a kultúrne dedičstvo nám pred nosom mizne. To, že si za takejto situácie Bratislava trúfa kandidovať na Európske hlavné mesto kultúry 2013, pokladám zo strany predstaviteľov mesta za nehoráznu spupnosť...

Oneskorené prebudenie

Podľa dokumentácie Pamiatkového úradu SR pozostáva parcela 9095/7 z výrobnej haly (lanárne), spojovacej časti a kotolne s komínovým telesom. Jednotlivé priestory sú postavené tesne za sebou a aj vďaka ich jednotnému štýlovému výrazu pôsobia vizuálne ako jeden objekt. Projektovala a postavila ich s najväčšou pravdepodobnosťou staviteľská firma Feiglerovcov, vedená v tom čase Alexandrom Feiglerom. Sú kvalitnou ukážkou priemyselnej architektúry v tradícii staviteľstva 19. storočia a vzhľadom na udržiavanie prevádzky ešte v nedávnom období sa stále nachádzajú v dobrom stavebno-technickom stave.


Na parcele 9095/7 stojí takmer všetko, čo z Kablovky zostalo. Osud výrobnej haly a kotolne je zatiaľ otvorený.
Zdroj: Kópia z katastrálnej mapy. Prevzaté zo spisu Pamiatkového úradu SR, „Návrh na vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky, Bratislava, m.č. Staré mesto, Továrenská ul. č. 11, súp. č. 2592, parc. č. 9095/7 - továreň“, Bratislava, október 2007.

Investor v súčasnosti využíva objekt ako dočasné pracovisko staveniska. Pamiatkový úrad SR medzitým na poslednú chvíľu inicioval vyhlásenie objektu za národnú kultúrnu pamiatku. Na staromestskom stavebnom úrade už prebieha konanie o asanácii, avšak vzhľadom na podnet Pamiatkového úradu SR nevydal Krajský pamiatkový úrad k demolácii kladné záväzné stanovisko a investora odkázal na Ministerstvo kultúry SR pre usmernenie. KPÚ zároveň investora upozornil, že je povinný budovu zabezpečiť proti akýmkoľvek poškodeniam.


Pohľad na fasádu výrobnej haly z ulice Mlynské Nivy. Dekoratívne pôsobiace tehlové obloženie slúži ako príklad charakteristického výrazového prostriedku vtedajšej industriálnej architektúry. Budova stojaca väčšmi vzadu je už asanovaná.
Foto: Zora Pauliniová, 9.12.2007.

To, ako si investor ctí zákony a slušnosť, dokumentoval svojou činnosťou. Objekt komínu už bez povolenia zdemoloval, údajne kvôli zlej statike. Pri demontáži potrubia kotolne v júli 2007 taktiež došlo k likvidácii letopočtu „1917“ (dátum vzniku kotolne) na fasáde budovy zo strany Továrenskej ulice. Dodatočne predloženým statickým posudkom chce investor zabrániť vyhláseniu budovy za pamiatku a navodiť dojem, že budova ohrozuje bezpečnosť a treba ju zbúrať. Investor teda konal presne v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami - namiesto toho, aby budovu riadne zabezpečil a ochránil voči narušeniu, už časť budovy zdemoloval a necitlivými zásahmi určite statike budovy neprospel. Stavebný úrad inicioval priestupkové konanie, na základe ktorého bude možné udeliť stavebníkovi pokutu do 2 miliónov korún.

Váhavé ministerstvo

Napriek tomu, že Ministerstvo kultúry eviduje podnet Pamiatkového úradu už od 2.10. a iste si uvedomuje akútny stav, stále nespustilo správne konanie o vyhlásení pamiatky. Ministerstvo má pritom všetky páky na to, aby sa Feiglerova kotolňa podarila zachrániť - má odborne spracovaný podnet z Pamiatkového úradu a má právomoc vo svojich rukách. Pamiatku je možné vyhlásiť bez ohľadu na súhlas vlastníka pozemku - nakladanie so súkromným majetkom totiž podlieha zákonným obmedzeniam, medzi ktoré patrí napríklad aj pamiatková ochrana. Ak teda Pavol Ižvolt z Ministerstva kultúry tvrdí, že ministerstvo je viazané krokmi, ktoré už „boli podniknuté“, zavádza. Existuje reálna hrozba, že pokiaľ sa ministerstvo nedostane pod dostatočný tlak odbornej a laickej verejnosti, ako aj orgánov samosprávy majúcich záujem na zachovaní pamiatky, podľahne účelovým argumentom o zlej statike, prípadne nepodloženým hrozbám o náhrade škody investorovi, a budovu za pamiatku nevyhlási.

Každý z nás môže na ministerstvo zatelefonovať a apelovať na postup vo verejnom záujme.

Stavebná uzávera

Spor o osud Feiglerovej kotolne sa odohráva v kontexte riešenia otázky, ako má vôbec vyzerať celá budúca zóna Chalupkova, teda územie ohraničené ulicami Mlynské nivy - Dostojevského rad. - Landererova - Košická. (Problému zóny Chalupkova z hľadiska urbanizmu a dopravy sa budem čoskoro venovať v osobitnom článku.) Kvôli zladeniu investičnej činnosti a zabezpečeniu zmysluplnej podoby budúceho širšieho centra Bratislavy sa Staré mesto rozhodlo obstarať Územný plán zóny Chalupkova. Od 26.9. prebieha konanie o stavebnej uzávere v celej zóne; uzávera má platiť až do schválenia Územného plánu zóny (ÚPZ) v miestnom zastupiteľstve. Podľa stavebného zákona prebiehajúce konanie o stavebnej uzávere zároveň pozastavuje všetky ostatné územné konania.

Vzhľadom na to, že ÚPZ má stanoviť zásady a regulatívy pre budúce využívanie územia v širšom zmysle slova, okrem iného aj s prihliadnutím na hodnoty kultúrneho dedičstva, malo by sa konanie o stavebnej uzávere týkať akejkoľvek stavebnej činnosti, vrátane asanácie. Podľa výkladu vedúcej staromestského stavebného úradu Márie Kullmanovej však konanie o stavebnej uzávere nemá žiadny vplyv na vydanie búracieho povolenia. Ak ministerstvo pamiatku nevyhlási a KPÚ vydá kladné záväzné stanovisko, dá sa predpokladať, že stavebný úrad následne vydá povolenie na zbúranie budovy, a to napriek konaniu o stavebnej uzávere. O to väčšia zodpovednosť preto v súčasnej situácii pripadá na pracovníkov Ministerstva kultúry...

Ako ďalej?

Napriek doterajšej likvidácii pôvodných industriálnych budov v Bratislave ešte nie neskoro zachovať aspoň časť toho, čo ostalo. Zora Pauliniová má pravdu, ak volá po spoločnej stratégii záchrany industriálneho dedičstva, stratégii, na ktorej by sa podieľala samospráva, pamiatkari, odborníci a občianske združenia.

Práve záchrana Feiglerovej kotolne by mohla byť prvým krokom k precitnutiu a podnetom k nájdeniu spoločnej vízie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Gorila vyhnala do ulíc zástupy ľudí, pochodovali Za spravodlivé Slovensko

Organizátori vyzvali na odchod Trnku, Jankovskú, Fica aj Kováčika.

Threema potvrdzuje Kočnerov vplyv na novinárku

Pri Kočnerovi sa opäť ukázala Ruttkayová.

Autorská strana Michala Havrana

Kočner pochopil, čo je štát (píše Michal Havran)

A potom sa pokúsil ním stať.


Už ste čítali?